Keďže vznik Stredného odborného učilišťa  strojárskeho je  neoddeliteľne spätý so vznikom  bývalého materského závodu Tatra, považujeme za vhodné zmieniť sa niekoľkými vetami aj o histórii jeho vzniku.

Presne 28.októbra 1951 bola v Bánovciach nad Bebravou spustená strojárska výroba. Samotná fabrika sa začala stavať v roku 1949, len štyri roky po skončení druhej svetovej vojny. O vybudovanie továrne mali záujem  Škodove závody n.p. J.Fučíka v Brne, a tiež Škodove závody  n. p. podnikové riaditeľstvo Praha. Pozemky, na ktorých stojí dnešná akciová spoločnosť patrili pani Blanke Priesenderovej, rodenej Chliesingerovej. Rozhodnutím číslo 38462/1950 vtedajšieho Povereníctva pôdohospodárstva bol majetok  Blanky Priesenderovej pridelený z hľadiska verejného záujmu Škodovým závodom, n.p. J.Fučíka v Brne. Investormi boli Škodove závody riaditeľstvo Praha a závod sa budoval ako pobočný pre Škodove závody Brno n.p. závody J.Fučíka, továrne na elektrotechnické prístroje. Projekty fabriky vznikali v Kovoprojetke n.p. oblastný závod Bratislava, stavebné práce vykonával Priemstav n.p. Bratislava, závod Nováky. Predovšetkým vplyvom meniacej sa medzinárodnej klímy a nástupom studenej vojny dochádza  2.augusta 1951  na základe rozhodnutia ČSVK v Prahe k začleneniu  novodobudovaného závodu v Bánovciach nad Bebravou do zväzku závodov K. J. Vorošilova n.p. Dubnica nad Váhom  a hlavným výrobným programom sa stáva špeciálna výroba.

V týchto dňoch sa datuje i rozhodnutie o vzniku strediska pracujúceho dorastu, ktoré bolo prvým historickým krokom  smerujúcim ku vzniku SOUs. V rokoch 1952  až 1955 sa bánovskému strojárskemu závodu darí  a zaznamenáva sústavnú konjuktúru. Obrat prestavuje rok 1955 kedy dochádza k ukončeniu špeciálnej výroby a  z následného nedostatku pracovných   príležitostí aj  k hromadnému odchodu zamestnancov z fabriky. Po niekoľkých krátkodobých experimentoch s poľnohospodárskymi strojmi dochádza k zásadnému obratu v roku 1958, keď  sa  bánovský závod rozlúčil s názvom Závody K. J. Vorošilova n. p. Dubnica nad Váhom,  pobočný závod Bánovce nad Bebravou  a bol začlenený do zväzku n.p. Tatra Kopřivnice. Závod dostal do vienka nový výrobný program, ktorého finálnym produktom sa stal dnes už legendárny a pre mnohých profesionálnych vodičov kultový  automobil  T 141.

V priebehu nasledujúcich rokov  sa výrobný program závodu neustále rožširuje. V roku 1961 bo položený základný kameň pre ďalšiu dostavbu závodu – vybudovanie novej výrobnej haly o rozlohe 25 000 metrov štvorcových. Realizátorom stavby bol Hydrostav n. p. Od roku 1966 sa stáva ďalším finálnym výrobkom T-138, od roku 1970  T 148   a od osemdesiatych rokov aj T 813 a T 815. Sedemdesiate roky znamenajú asi najväčší doterajší rozkvet závodu, kedy sa stavajú nové výrobné haly a popri nich sa mohutne rozvíja aj celá terciárna sféra bánovskej oblasti. Stavajú sa nielen nové byty, ale buduje sa sieť služieb, športoviská, školy, aj nový areál učilišťa, Dom kultúry... k historickému jadru mesta v jeho okrajových častiach pribúdajú nové sídliská. V roku 1986 bola zriadená štátna hospodárska organizácia Tatra Bánovce nad Bebravou národný podnik. V júli 1988  sa transformuje na kombinátny podnik Tatra, kombinát Bánovce nad Bebravou. V tejto podobe zotrváva až do spoločensko-politických zmien v roku 1989-1990 kedy dochádza k rozdeľovaniu veľkých hospodárskych podnikov koncernového a kombinátneho typu na rad samostatných podnikov. Takto  v  roku 1990 vzniká štátny podnik VAB Bánovce nad Bebravou, aby v roku 1991 v  I. vlne kupónovej privatizácie získali investičné fondy a  individuálni  akcionári  44, 54  %  akcií  podniku. Pre začiatok  nového tisícročia  je charakteristická veľmi zložitá politická situácia vo svete, dynamická globalizácia svetovej ekonomiky, rozpad dovtedajších svetových trhov a nesmierne tvrdý konkurenčný  boj pri ich novom rozdelení. V týchto mimoriadne komplikovaných a  nestabilných podmienkach, vďaka enormnému úsiliu ľudí, ktorí v nej pracujú, žije bánovská Tatrovka už ako akciová spoločnosť ďalej.