Prvé dielne strediska pracujúceho dorastu boli zriadené v roku 1951 a  umiestnené boli v A časti starej haly v závode. Za vedúceho bol vymenovaný pán Jozef Palúch. Počnúc školským rokom 1952 / 53 bolo toto stredisko zrušené a k 1.9.1953 zriadili štátne orgány odborné učilištia, ako komplexné výchovno-vzdelávacie zariadenia pozostávajúce z odborného výcviku, teoretického vyučovania a mimoškolskej výchovy. Pre personálne, pedagogické a hospodárske riadenie týchto ustanovizní boli vytvorené tzv. oblastné správy pracovných síl. Naše SOUs vtedy figurovalo pod hlavičkou OU štátnych pracovných záloh č. 13 a bolo riadené oblastnou správou Banská Bystrica. Za riaditeľa bol vymenovaný pán Milan Šagát, za I. zástupcu Július Obert a za II. zástupcu Ján Číž. Hospodársky úsek viedol pán Miloš Sabo. Riaditeľstvo školy sídlilo nad pôvodnou prvou vrátnicou závodu. Úsek teoretického vyučovania bol umiestnený na druhom poschodí kancelárskeho prístavku haly M1. Už v roku 1953 sa však dielne učilišťa presťahovali do adaptovaných priestorov Priemstavu, do budov, ktoré predtým slúžili ako jedáleň a kuchyňa závodu.

Teoretické vyučovanie od roku 1951 prebiehalo v bývalej učňovskej škole v budove terajšej  SPŠ.  Prví učni – členovia Strediska pracujúceho dorastu boli ubytovaní v „nocľahárňach“, zriadených v miestnostiach Sokolovne ( na dnešnej Radlinského ulici – pod gymnáziom) a potom v  sociálnom prístavku závodu v  priestoroch neskorších šatní a umyvární. V roku 1951 bola postavená účelová budova – internát pracujúceho dorastu, ktorá na čas riešila problém priestorov teoretického vyučovania i ubytovania  a  stravovania učňov. V roku 1956/57 prekonalo učilište existenčnú krízu, kedy pod vplyvom poklesu pracovných príležitostí, súvisiacim so zrušením špeciálnej výroby v materskom podniku, bolo nadriadenými orgánmi rozhodnuté, že Odborné učilište v Bánovciach nad Bebravou nebude a internát bol odstúpený Okresnému ústavu národného zdravia. Po nevyhnutnej adaptácii slúži tento objekt dodnes ako nemocnica. Zámer zrušiť učilište sa našťastie nerealizoval, zvíťazil realistickejší pohľad na vec a podnik školu podržal. Závod však nevyhnutne potreboval ďalšie priestory pre nabiehajúci nový výrobný program, a tak objekty, ktoré vtedy učilište využívalo v jeho areáli, muselo opustiť. Ako náhradu za internát-nemocnicu dostáva škola k 1.1.1958 dve budovy závodnej slobodárne, ktorých spojením boli vytvorené ubytovacie kapacity pre učňov,  učebne pre teoretické vyučovanie a  v  pivničných  priestoroch vznikli dielne pre odborný výcvik. Neskôr k nim pribudli aj kuchyňa a  jedáleň.

Dovtedy, teda v rokoch 1953 až 1958 boli učebne pre teoretické vyučovanie zriadené v kancelárskom prístavku  bývalej hlavnej administratívnej budovy závodu. Odtiaľ sa v už spomenutom roku 1958 sťahovali  na sídlisko pri nemocnici , do upravených  priestorov uvedenej  bývalej slobodárne (dnes budova Tatrabytu).  Tento stav vydržal zhruba deväť rokov. Začiatkom školského roka 1966 / 67 dostalo vtedajšie Odborné učilište nový osem podlažný internát pre dvesto učňov. Moderná budova ukrývala vo svojom vnútri  vysoký ubytovací štandard: pohodlné izby, klubovne a priestrannú kuchyňu  s jedálňou. V roku 1970 k internátu pribudla veľká, športovým náradím mimoriadne štedro vybavená telocvičňa. Súčasne učni dostali do užívania i nové dielne v tých priestoroch závodu, v ktorých ich predchodcovia začínali  v Stredisku pracujúceho dorastu pred pätnástimi rokmi.

Popri dynamickom rozvoji Tatrovky v sedemdesiatych rokoch sa ukázala nevyhnutnosť vybudovať učilište s väčšou kapacitou učňov, zodpovedajúcou zvýšeným nárokom závodu. Po relatívne krátkom čase užívania nového internátu sa v školskom roku 1977 – 78 sťahuje učilište z priestorov slobodárne na dnešnom sídlisku Sever do veľkoryso postaveného účelového  komplexu budov pri materskom závode Tatra. Do dnešných dní pretrváva stav, kedy je SOUs jedinou komplexne vybavenou strednou školou v okrese Bánovce nad Bebravou. Dva veľké bloky internátu, rozľahlé kuchynské a jedálenské priestory, skôr športová hala, ako telocvičňa, učebne pre teoretické a dielne pre praktické vyučovanie –  vybavené na vtedajšiu dobu najmodernejšou didaktickou technikou, množstvo žiakov, pedagogických i nepedagogických zamestnancov – to všetko robí z  učilišťa do dnešných dní dominantnú školu v širokom regióne.